13/06/2026
Perfektne strávených pár dni v Košiciach ma nechali sa zamyslieť nad svojou cestou, ktorú som prešla..
Ambulanciu som rozbiehala sama, celé tie roky som cítila v sebe túžbu to podniknúť, ale nikdy som si nebola až taká istá… Až raz, keď som doslova padla na držku, prišiel zlom, dosť! a ísť si svojou vytúženou cestou. Včera som bola poďakovať v Dóme sv. Alžbety, tam, kam som sa chodila modliť k sv. Antonkovi, často pred skúškami, za čias štúdia. Ubehlo veľa času, ale môj sen a zámer sa nikdy nezmenil. Pomáhať ľuďom, cez ich zvieratá. Ako vďaku zvieratám, že pomáhajú nám ľuďom..
Ja nespím, ani som nikdy nezaspala, len som tajne snívala o tom, kde som teraz! A to aj vďaka vám! Preto, som šťastná, keď sa môžem neustále vzdelávať v tom čo ma baví a pomáhať a posúvať neustále svoje hranice. Je kopec neprajných ľudí, ktorí vás budú súdiť a odsudzovať, hodnotiť a vo svojom vnútri sa budú pýtať, ako to vlastne dokázala? Ja sa len pousmejem a idem si svoje svojim štýlom, svojou nezameniteľnou božskou iskrou a s láskou pre seba a pre ostatných, ktorých to ku nám do ambulancie zavedie..
Majte zajtra krásnu nedeľu!
